Východisková situácia:

Akonáhle sa nejaká lokalita dostane do izolácie, je vysoko pravdepodobné, že ju budú sprevádzať pocity, ako strach a neistota. Čím dlhšie izolácia trvá, tým sú silnejšie. V prípade, že ľudia nie sú dostatočne informovaní a nemajú prístup k overeným informáciám, môže v komunite stúpať napätie.

Je normálne, ak ľudia pociťujú

• strach o seba a svoju rodinu
• hnev na zodpovedných ľudí
• hnev na nakazených
• neistotu
• bezmocnosť

Všetky tieto pocity sú oprávnené, ale je potrebné ich usmerňovať, aby
nedošlo k preťaženiu ľudí a k tzv. zaplaveniu, kedy človek prestane uvažovať a premôže ho napr. hnev, ktorý môže viesť k násiliu.

Informačný chaos, kedy sa informácie točia, nie sú overené, chvíľu niečo
platí a potom nie spôsobuje nárast neistoty, ktorá je veľmi ničivá. Ľudia sa
pohybujú striedavo medzi zúfalstvom a nádejou a znášať tieto pocity nie je
ľahké.

Čo sa dá robiť:

V prvom rade je potrebné zabezpečiť overené informácie.

Keďže v izolovaných komunitách je mnoho neoverených informácii a chaos.
Ľuďom sa uľaví, ak budú dostávať overené informácie od presne stanovenej
osoby najlepšie v rovnakom čase tak, aby sa tieto informácie stali súčasťou
režimu dňa.

(Napr. o 11:00 príde terénny pracovník so starostom obce a oznámi napr.
MOPS a iným stanoveným zástupcom najnovšie informácie. Ďalšie informácie budú napr. o 17:00). Takto sa zabezpečí to, aby ľudia neverili hocikomu hocičo a nedochádzalo tak k napätým situáciám. Zároveň sa ľudia upokoja a do najbližšej „informačnej hodiny“ budú robiť veci, ktoré potrebujú pre chod domácnosti.

Ďalej je vhodné:
• dať priestor na vyplavenie emócií – nechať človeka, ktorý sa potrebuje
vysťažovať, nech sa vyrozpráva, vyplače, vykričí a postupne, keď sa
pocity vyplavia, ukľudní sa a začne uvažovať

• vysvetliť ľuďom, že je normálne, ak sa hnevajú, pociťujú neistotu,
strach a pod. Takmer každý v ich situácii by mal podobné pocity

• hľadať štruktúru – poradiť ľuďom, aby skúsili rozdeliť svoj deň napr.
podľa varenia, kedy spím, kedy jem, kedy učím deti napr. (niektorí
rodičia môžu mať túto snahu)

• dať ľuďom nejakú zodpovednosť ak sú nervóznejší, napr. skontrolovať
mládež, umyť niečo a pod. Dá im to pocit, že niečo môžu ovplyvniť aj
tejto situácii

• informovať na pravidelnej báze v dohodnutý čas, dohodnutých ľudí

• dodržiavať časový harmonogram (štruktúra do chaosu)

• nechať ľudí vyrozprávať sa, emócia stratí silu a aj sami sa dopracujú k
odpovedi, ktorú chceli počuť a to, že je treba vydržať

• nezľahčovať situáciu, nebagatelizovať problém

• chrániť seba – pomáhajúci pracovník musí myslieť na to, aby ochránil
seba i svoju rodinu

Čo nerobiť:

• nikdy neklamať

• nenechať sa dotlačiť k sľubom, ktoré nedokážeme naplniť

• vyhnúť sa konfliktom – skôr uznať hnev ako normálnu reakciu a nechať
ho odznieť – situácia je napätá a pomáhajúci pracovník je iba „na rane“
lebo reprezentuje ľudí „zvonku“

• vyhnúť sa vetám ako“…čoskoro to skončí“, „…to bude dobré“ ,
„…musíte vydržať“ i slovíčku „možno“

Ako sa chrániť:
• nezabúdať jesť a piť
• keď to potrebujete, odpočinte si
• majte na pamäti, že robíte dobrú prácu a ak ju chcete robiť aj ďalej
musíte byť predovšetkým sami v poriadku
• povedzte ak niečo potrebujete, nečakajte, že si vás všimnú, každý sa
stará hlavne o svoje veci a je to NORMÁLNE.